Básne o láske



Bazový kvet

Myslíš viac a myslíš stále,

železom kovaný srdcový sval,
tak chladný a hrdzavý kde sa tu vzal.

Tak smutný a špinavý,
že by si o neho neoprela ani bike,
aj keď má repkou mazanú reťaz,
čo spája ozubené kolieska,
tiež už poškodené hrdzou.

Menšie a väčšie sú roztočené
do nepríčetných otáčok,
už zosadni.

Zastav. Príjmi týchto pár viet,
v nich láskou sľúbený,
navždy ľúbený,
bazový kvet. 



Tvoje ja

Každé ráno slnko žiari,

padá na tvoju tvár,
ja premýšľam, kam by som ťa vzal.

Priblížiť sa k tebe, jak ku šálke kávy,

dodržiavať dobré mravy,
je ťažké odolať,
v kaviarni od stola.

Žijeme svoje životy, a nič netrvá večne,

chvíľa priblíženia, nechcem sa vzdialiť,
nič neurobím, aby si odišla,
poď ďalej mojou cestou,
nech stane sa nám viacej tesnou.

Privítam ťa medzi sklami,

zohrejú nás, sťa by uhlíčkami,
ostaň so mnou, tvoje ja,

dotvoríme obaja


Presýtená

Sýtim ťa peknými slovami,
držím ťa rukami,
ty nechceš sa z nich vymaniť,
vymazať texty, a ruky odstrániť.

Bizarné chumáče,
lietajú vzduchom a ty ich chytáš,
hoci dobre vieš, že ťa môžu poštekliť,
poriadne potrápiť, ak ich rýchlo nerozdupeš.

Ale ty dúfaš, že tie chumáče sa rozpustia vo vode,
ľudské telo je z veľkej časti voda,
tak si odhodlaná a ideš si po svojom.
Vôbec ti nevadí, že voda je prchavá,
môže z teba urobiť iba vodnú paru,
ak si nedáš pozor na horúce chvíle.

Nuž ale tie prídu, keď zahoríš túžbou.
Mať všetko, čo si si zaumienila, už dávno,
že ty raz budeš šťastná, a budeš sa radovať z dní každodenných,
ktoré sa stanú nevšednými, vďaka tebe samej, vďaka tomu,
že ty to tak chceš.

To čo si veľmi prajeme, to sa vraj aj splní,
tak pochytaj chumáče nádejí, vyleť z pevnej zeme,
horúčava rozpáleného asfaltu sa zvlní,
zamávaj vejárom, rozprúď vzduch a vynes sa do výšky.
Je odtiaľ nádherný výhľad na túžby.

Sýtim ťa peknými slovami,
držím ťa rukami,
ty nechceš sa z nich vymaniť,
necháš sa ďalej poraniť.

Životom.


Zasnená

Keď ťa stretnem, tak si zasnená,
myšlienky máš túlavé,
v predstavách o láske, bývaš ľúbená,
vytváraš si svet.

Realita krutá, zasiahne ti túžby,
ovplyvní ich, tak ako si nechcela,
snom ostanú divotvorné služby,
keď celú noc si prebdela.

Premýšľaš, čo lepšie by sa dalo,
čo viac urobiť pre lásku,
no srdce, to nie je predsa málo,
ty dala si ho na tácku.

Odovzdaná, pripravená prijať osud,
slzy v očiach tvoria jazerá,
trápiš sa a veríš v svoj sen,
že niekto na nás dozerá.

Nevypočutá, v tichu a nádeji,
stále ti búši v hrudi láska,
nemáš ju komu odovzdať,
zovrie ťa jak telegrafná páska.

Tenučký prúžok papiera,
obsiahnutý vyznaním,
vyjadrená písmom čakáš,
z vnútra sa ti vymaní,
prichytená zas a znova,
neprítomným snívaním


Ráno

Dnes ráno si krásna, svieži vánok medzi záclonou,
v náručí tvojom, chcem byť aj pod večerom,
tancovať s tebou, tak nežnou a nádhernou,
vo svete farebnom, už nie čiernobielom.

Cítim vôňu čerstvej kávy, rozvoniava sem sa šíri,
toto ráno prekrásna si, strapaté máš vlasy,
milovaná, hneď sa pýriš,
usmej sa, nech si skutočná,
nech si ako melodická hudba,
nech si ako ľúbostná pieseň,
nech si leto, nech si jeseň.

Podaj mi ruku a tancujme,
tancujme na ranné melódie,
radostne nech sa chvie aj stena,
si tak kúzelná, proste moja žena.

Bozkaj ma vášnivo, ako to vieme,
pozri mi do očí túžobne,
ponorme sa do ranného zore,
čo moje je, to všetko je i tvoje.
Odteraz.


Písmenká lásky

Keď som bol sám, aj Ty si prišla sama,
keď kričal som, príď a odpútaj ma,
niekedy som myslel, že už nie si,
díval som sa do prázdna...tak kde si?

Och, púpava, nežný kvet,
vnes do hlbín tmy slnko,
kráčaj vpred k svetlým horám,
s Tebou láska každú jednu zdolám.

Nakloň sa k malinkým písmenkám,
l, ako lavína, ňou sa to začína,
á, ako áno, keď ju cítiš každé ráno,
s, ako streda, keď sa inak nedá,
k, ako krása, nič ju neprekoná, zdá sa,
a, ako autokino, keď ste obidvaja mimo.

Neveril som nikdy,
že láska môže prísť tak celkom dnu,
a vyniesť nás nad hladinu,
nekonečných kvetinových pláni,
ona s nami každý útes zlaní.


Mladé letá

Keď som bol mladý a spával v tvojej izbe,
bol svet celkom iný a ľúbezný,
stál som tam pri tebe, a bol som tvoj priateľ,
hladil ťa po rukách aj vlasoch,
nažívali sme si v tých krásnych časoch.

Skús si spomenúť na to, keď bol som mladý
a usmieval som sa na Teba,
pretože si mi verila,
pretože prišla vždy tak krásna chvíľa,
a bol som tvoj priateľ, ktorého si milovala.

Otvorila si mi tvoje srdce a to som si vzal,
to isté som ti láska odovzdal,
pristátie v mesačnej noci,
bol to prekrásny pocit.

Tam kde dnes rastie tráva a tŕne,
tam vtedy kvitli jablone,
behali sme medzi nimi nahí,
vtedy, keď bol som ešte mladý.

Daruj mi aspoň na chvíľu,
tie radostné dni,
daruj mi, prosím, radosť a lásku,
a nikdy nezabudni.


Chvíľa nehy

Bol to krátky čas, keď boli sme voľní,
čas lesných krás a nikde nikto okrem nás,
našli sme nežné riasy,
všetko bolo správne,
uhrančivé a tvárne.

Poľahky si ovoňala lúčne kvety,
vyfúkla dáždniky púpav,
pár vletelo ich do kríčkov,
i za tvoje tričko,
v tej chvíli chcel som sa stať klíčkom, púpavy.

A nie a nie ísť mi von z hlavy,
myšlienky na hriechy, velebné krásy,
našepkali, aká si,
si zlá, si dobrá, čia si?

Čiasi hrdosť, čiasi vášeň,
išli bez tak dokopy,
čo zdalo sa mi,
to razom som pochopil.

Rozbrieždil sa, fúkol na mňa vánok leta,
preskočil na Teba, rozcuchal ti vlasy,
prirodzený pohľad, tebe taký vlastný,
zastúpil môj dotyk, čo som si tak želal.

Vietor ukázal môj omyl,
ona musela sa nadchnúť,

hlboko sa poklonila,
ej to bola chvíľa..


Nesplnená

Vnímam Ťa stále, no nie si tu,
vidím Ťa, krásnu, no ukrytú,
kamkoľvek pozriem, cítim tvoj vzduch,

viac nevezmem Ťa do rúk.

Keď zavriem oči, vidím Tvoj smiech,
neopísateľný do pár viet,
vracia sa mi zas a znova,
myšlienka jemná, až filigránová.

Tak ako dávno, keď vravela si, áno,
keď spoločný bol náš spánok,
ráno hľadel som Ti do očí,
pohľadom na Teba, sa deň roztočil.

Myšlienkami spojení,
v dennom opojení,
večernica, ranné zore,
boli s nami, s Tebou, moje.

Neviem, kto som, a kto si Ty,
keď odrazu, náš sen sa nasýtil,
hladné ostali len túžby,
nesplnené navždy.


Odišla

Slnko svietilo pre nás len nedávno,
pre našu krásnu lásku,
slnko svietilo pre nás,
pre mňa a moju krásku.

Zalievalo naše dni,
svetlom a teplom,
keď ovoniavala si lúčne kvety,
skryli sme sa pred vetrom,
nič nebude ako predtým.

Dohrala pieseň letných dní,
odkvitli lupene červení,
skončila sa páska,
s ňou i naša láska.

Ja dúfam, tak veľmi, že ostaneš sama sebou,
a svoje srdce ponúkneš zas svetu,
pocítiš duševnú odvetu,
nech ľudia vedia, že tu si,
i pre niekoho, kto netuší.

Slnko zapadlo, za vysoké kopce,
prial som si, kiež nezájde,
letný dážď na oblok mi zaklopoce,
no lásku tu viac nenájde.


Rajský plyn

Hrdlo mi zovrel lásky dym,
prechádza pľúcami do útrob tela,
dám si ho málo, skúsim čo je s ním,
veď aj tak mi to neuveria.

Dýcham ho, dýcham, nevnímam nič vôkol,
tajomné labutie krídla ma mámia,
tisíce buniek opriem vášňou o stôl,
predo tebou ma neochránia.

V hlave sa točí, úžasný pocit,
teba som musel v ňom zočiť,
éterom sa šíri, a je mi verný,
vzduch lásky, neviditeľný.

Distribučný plán, šíri sa von z hrude,
omotáva všetky údy,
nepokryté miesto tam nebude,
do celého tela neprestajne prúdi.

Srdce mi zovrel lásky plyn,
vstrebal sa do všetkých končín,
skúsil som život, teraz pôjdem s ním,

kým sa ním zadusím.


Prepojenie duší 

Opri sa láska, tak opri sa mi zľahka o dušu,
pritisnem sa celkom, celkom, rád,
vravím oblakom a bleskom,
nech posvietia nám na cestu,
to bude elektrický vpád,
podobný s Veľkým treskom.

Prepojenie zmyslov, vytvorí náš nový,
bohatší a vzácny, celosvetový,
oceán prúdov, horúcich i chladných,
čo zaplavia nás dvoch, doteraz vždy hladných.

Nasýtia nám vnemy, naplnia ich láskou,
zaviažu nám oči nepriehľadnou páskou,
silné v moci spojenia,
na nás dvoch sa premenia.

Kúzlo z hĺbky duší, nás dvoch už nevysuší,
napojí nás na stálo, sladkým lektvarom,
prikážeme vodám, riekam, koralom,

my staneme sa kráľovnou a kráľom.


Pravá láska 

Pravdivá láska napĺňa zmysli,
skutočne si ju neodmyslím,
cítim ju denne a znova,
na nič doposiaľ sa nepodobá.

Silná, jak kvalitná káva,
každému sa to nestáva,
zomkne sa pevným putom,
doteraz kdesi zapadnutom.

Preveľké prianie sa splnilo,
v triezvom i v stave opilom,
úprimne znie veta,
vysielam vlny do sveta.

Slnko vrátilo póly,
život sa nám spojil,
roztápa sa inovať,
teba chcem milovať.


Valentínky

Lístok prikladám k jemným perám,
zľahka sa vtisnem k tvojim dverám,
otvorím zátku z korku,
zašumí chladivý vánok,
prelistujem s tebou mnoho stránok.
______________________
Ruku Ti podám pre naše šťastie,
čo môže byť krajšie,
než to, že som ťa našiel.
Pristúp bližšie a dotkni sa ma,
nech nikdy viac, nie si sama.
______________________ 
Každý deň začne novým ránom,
napojí nás lahodným nektárom,
on stvorený je z krásy,
našu lásku popíjam si.
______________________ 
Kde sme sa tu vzali,
keď nedávno tu boli len skaly,
šiju máš sťa hebká labuť,
poď, ľahni si tu ku mne, na hruď.
______________________ 
Pozriem sa na tvoje pery,
len v nás ja už láska verím,
bozky nás vášňou sajú,
len ony v nás slasť nachádzajú.


Modré z neba

Stretol som ťa, ani neviem prečo,
zazrel som ťa, len tak medzi rečou,
prešiel som popri tebe zasnený,
súmrak na jasný deň sa premenil.

Oči máš jak jazmínový kvet,
neopísateľný do pár viet,
pery jemné sťa poduška,
láska, pošepkám ti do uška.

Pritisni sa nežne na moje telo,
by všetko vo mne zovrelo,
v túžbach stelesnených pocitov,
zrazu som sa ocitol.

Zvýšila sa tlaková vlna,
poď, nech vychutnám si ťa doplna,
dotkni sa, pritúľ sa nežne,
ďalšie dni nebudú bežné.

Príbehy lások sú o nás dvoch,
myslel som, že iba v snoch,
no zo spodku, vyletel som hore,
by videl som aj modré zore.


Utkaná z lásky

Tvoja tvár je mi tak blízka,
no dotyk je vzdialený,
v spomienke sa mi natíska,
pocit v nociach prebdených.

Jemný oblúk, kresby na perách,
tvoje nežné jamky líc,
ja, jak blázon som sa pozeral,
iné nevidel som nič.

Len tvoje hebké vlasy,
tvoje oblé krivky tam,
si stelesnením krásy,
a ja z teba ulietam.

Jak terče strelníc na púti,
zdali sa mi tvoje boky,
a siete tmavých mihalníc,
utkali zas horské toky.

Žiarila si v letnom slnku,
jeho lúčoch horúcich,
a v zmrzlinovom stánku,
jak vanilkový obláčik.

Aj keby náhle padal sneh,
a zmenil leto v zimný breh,
pri tebe by som stál,
a láskou ťa zohrieval.


Nočné mesto

Kráčam mestom, tma zosadá mi do tváre,
lampy pripomínajú sklenené poháre,
naplnené ovocím, žiariacim i voňajúcim,
nerád sa s tým vždy rozlúčim.

Ticho idem ulicou, čakám čo sa stane,
či nespadne mi niečo kúzelné do dlane,
cestou stretnem pár neznámych tvár,
oproti mne kráča, zaľúbený pár.

Sám sa túlam mestom,
mávnem na nich známym gestom,
usmejem sa, kývnem hlavou,
kráčam ďalej Bratislavou.

Známe miesta rád ja mám,
potichu idem k letným záhradám,
dnes večer som tu sám,
za tebou sa obzerám.

Hľadám ťa v cudzích očiach,
no tie celkom inam bočia,
divadelné fotky prezerám,
darmo ťa v nich vyzerám.

Mám rád tie miesta, no teraz ťa nemám,
pocity dnes vravím okolitým stenám,
nápis, čo daroval som lavičkám,
sľúbil som, že teba rozhýčkam,
zošedivel, stratil tón,
viac nezahrám na saxofón.

Dnes večer, prechádzam sa mestom,
zdravím tie miesta, starým známym gestom,
keď ju stretnem, budem sám,
na pozdrav jej zamávam.


Sekundy lásky

Od prvého dňa si bola moja vysnená,
zrazu menili sa vo mne písmená,
pamätám sa, že láska prišla zľahka a nenútene,
my spolu sme prekročili aj vlastné tiene.

V sekunde sa otočila celá planéta,
v momente som pramene zaplietal,
strhol som zo seba závoj masky,
vložil sa naplno do našej lásky.

Hviezdy sa obrátili k nám, aj šťastie nám prialo,
slnko na nebi, aj v srdciach nám hrialo,
láska tá toxicky nás dostala,
prenikla k nám, a v nás aj ostala.

Znovu a znovu cítil som tvoju vôňu,
neviem opísať záhadu toho tónu,
vdýchol som ho vždy tak hlboko,
ty dostala si ma krok za krokom.

My stúpali sme hore, hore vysoko,
z výšky sledovali svetlá oblokov,
svet sa nám stal malým miestom,
pre nás bol stvorený celý priestor.

Bozkávaj ma moja krásna, túžobne a nežne,
to čo je v nás, to v nás nie je bežné,
dotkni sa dotkni...jemne sa chvela,
a mne splnilo sa, čo som si želal.

Pramienky tvojich vlasov,
mýlil som si s vláknami zlatých klasov,
prenádherne sfarbené vlny polí,
navždy my láska sme svoji.


Školská láska

Pod bránou sme sa stretávali,
dievča mojich ranných čias,
Žbirkove piesne na gitare sme hrávali,
tak krásne točil sa nám svet,
darujem ti biely kvet,
môžu ti ho závidieť...

Lietali sme spolu po tráve,
sedeli na schodoch Klarisiek,
skákali sme po kalužiach,
viazal som ti šnúrky tenisiek.

Tvoje jemné ruky,
sťa krehká biela krieda,
našu lásku jemnú a nevinnú,
závidela nám trieda.

Menili sme teóriu povinnú,
za poznanie pier, i vzájomného dychu,
piesne mimo školských ulíc,
knižných drevených políc,
postupne sa stali našim denným chlebom,
ten jedli sme pod modrým nebom.

Priniesol som rohlík v celofáne,
zabalený v novinovom plátku,
sedeli sme vo fontáne,
skrývali sa spolu v chládku.

Kúpil som ti mliečnu čokoládu,
mala si celú pusu od nej,
roztápala sa nám na perách,
vždy usmieval som sa,
keď stála si pri bráne,
keď videl som ťa pri dverách.

Bežali sme na nábrežie Dunaja,
kamkoľvek si chcela,
tak veľmi som si prial,
zažiť ešte s tebou veľa, veľa, veľa,
počuť tvoj hlas,
keby dokázal som meniť čas,
no ten, viac sa nám nevráti,
nezvratne sa kráti.


Kamenné srdce

Vezmi si ma opäť a povedz čo cítiš,
do dlaní sa prenesú dni, ktorých sa dnes štítiš,
nezabudni, že držal som ti ruky,
zabudni, že bol som k tebe krutý.

Zatvoril som dvere,
neviem teraz snívať,
zatvoril som srdce,
už neviem sa viac s iskrou v očiach dívať,
vinylové platne, nesú naše piesne,
pocity mám v sebe tesné.

Vezmi si moje myšlienky,
dám Ti, čo si žiadala,
keď slza z Tvojich očí na zem padala.

Kamenné srdce zaslepené,
zákalom ľudských omylov,
k Tebe som láska odvracal sa chrbtom,
a nevidel Tvojich motýľov.

Nežných a plných lásky,
ja však spôsobil som Ti iba vrásky,
všetky prekrásne chvíle,
uleteli nám motýle.

Rozpŕchli sa na všetky strany,
nikdy neodpustím si tie rany,
čo spôsobil som Tebe v tých časoch,
keď mohol som sa, hrať sa Ti vo vlasoch.

Tak vezmi si malú obetu,
kamenné srdce na mojom hrobe,
tam slza lásky pramení,
tvoja slza lásky,
skrytá v tomto kameni,
upadnutom na zemi.


Nevinná láska

Keď som bol mladý a ty si bola tiež,
príliš mladí na to, aby chápali sme svet,
tak bežali sme popri rieke túžob a želaní,
v nej sa ligotali hladké kamene a drahokamy.

Pery sa nám v bázni a vášni jemne dotýkali,
tak prekrásne sme si to vychutnali,
našu lásku nekonečnú, večnú,
lásku pre teba a pre mňa nebezpečnú.

Slnko svietilo nám do tváre a smialo sa,
priblížili sa k nám aj samé nebesá,
tá oslavná a jednoduchá iskrička,
vniesla sa nám pod líčka, vniesla pod tričká.

Na stromoch rástli čerešne,
keď som bol mladý a ty si bola tiež,
bolo to dávno, veľa rokov späť,
láska tak prekrásna, tak nevinná,
nám v každodennom vneme,
prinášala to, čo nenašli sme viac, čo nenájdeme.

Príliš mladí, aby chápali sme svet,
aby chápali sme lásky kvet,
naše srdcia sa zapálili v tom jemnocite,
tak úchvatné a v hĺbke skryté.

Chýba mi, čo vtedy sme spolu mali,
čo vtedy sme prežívali,
ach, chýba mi to teplo v srdci,
čo nezažil som od tej noci,
keď videl som ťa naposledy,
cítil som Ťa v jemnej vôni,
odvtedy ja sedím v tieni,
v tieni ovocného stromu, na tom čo rastú čerešne,
no nenatrhám ich viac pre Teba,
nenatrhám.

Ale láska, tá láska mi ostala v chlopniach môjho Ja,
s tým pocitom sme stále my dvaja,
s túžbami a smiechom, čo sme vtedy mali,
no prežívať ju celú, sme sa ostýchali.


Moja hviezda

Každý deň som s tebou,
vidím ťa nad cestou na horizonte,
každú noc si hviezdou,
v Mexiku aj vo Vermonte.

Kone sa blížia tmou,
diaľnica mi nestačí,
rútim sa za Tebou,
kilowatty pretlačím.

Silné sú tieto závody,
priamočiare pásy bielych liniek,
asfaltové podklady,
presadnem do aeroliniek.

Ty vieš, že môžeš čakať prílet,
spoj sa blíži, zosadá,
urobíme spolu výlet,
starosť o nás odpadá.

Buď tu so mnou, buď tu stále,
ja nenechám ťa samú,
chcem pozerať sa ti do tváre,
a hviezdy samé Ti zosadnú.

Všetky zhrniem do rukáva,
vysypem ti na stole,
by ostala mi Ty tá pravá,
ostatné už dám hore.

Nech žiariš mi tu každý deň,
pre mňa iba, v mojom srdci,
tak krásne si Ťa pritisnem,
je to ozaj skvelý pocit.

My láskou znovu vzplanieme,
jak krásne, čisté znamenie,

čo z oblohy znieslo sa sem,
ja ľúbim Ťa, láska, viem.


Letná láska (text piesne)

Stál som tam láska tam dolu čakal s kvetmi v náručí,
stopky som spúšťal a úsmev v srdci si ma otočil,
pieseň som láskou si živo v tebe hral,
a na nebo hviezdy som vyvolal.

Okrúhle lampy mi z ulíc vstali, do nôt zahrali,
drôty hudobné sláky lákali,
husľovým kľúčom ti srdce razom otvorím,
tebe ja láska, všetko dovolím.

Jesenná je krásna, v srdci farbami horí,
jarná je čerstvá, kvetmi ťa hneď opojí,
zimná je svieža, ľadový závoj zdvojí,
letná nás vždy spojí.

Rieky sa vlnia a pri tebe sa menia v jazerá,
ja som sa láska jak blázon pozeral,
pramene premeníš z vodných do vínnych,
z nás dvoch spravíš zvodných, nevinných.

Dotkni sa dotkni, zeme a môjho hlasu,
ľahni si v polia, do jačmenného klasu,
tam budem s tebou, stále a navždy dýchať,
tam sa my môžeme potajomky stýkať.

Jesenná je zvodná, v srdci vatrou horí,
jarná je čerstvá, kvetmi ťa hneď opojí,
zimná je svieža, ľadový závoj zdvojí,

letná nás dvoch vždy spojí.


Chvíľka lásky

Otvorené okná v mojej láske mám,
otvorené dvere, vždy sa usmievam,
v nej vidím budúcnosť všetkých dní,
v letný deň, zimný sa premení.

Čerešňové plody prinesiem Ti rád,
natrhané z lásky, v srdci robia vpád,
rozcuchané vlasy, rastú ti do krásy,
Tvoje nežné líčka, jemne si ťa hýčkam.

Nečakám, čo slnko povie ránu,
čo napísal raz autor do románu,
písmenká vtlačené do piesku,
vymažú morské vlny,
no zápisky z našich ciest, ostanú mi.

Postrážim si v srdci naše tajné miesta,
len ty vieš láska, aká vedie tam k nim cesta,
nech večne trvá každá krátka chvíľa,
dýcham, by navždy v nás žila.


Spojenia

Jeden a jeden sú vždy dvaja,
dych vzájomne spolu taja,
dotyky mysle i tela,
pokožka býva vrelá.

Rozpálená plocha koženej dosky,
oprú sa pery o naše bozky,
zachytím padajúcu šiju,
moje dlane dráždia ti ju.

Omamná vôňa naplní šero,
povedz mi, čo by to chcelo,
prechádzka dlaňami po hrane,
spojenie rúk nastane.

Pozri sa do mojich očí,
pohľad mi nevybočí,
kontakt je dôkladný, ver mi,
zažime pocit dôverný.

Spojíme, nie len dlane,
čo má, nech sa stane,
zažneme oheň v tele,
zdroje vody budú vrelé.

Jeden a jeden sú vždy dvaja,
pred nikým to neutaja,
znovu a znovu spojení,
nerozdvojení,
v nás sú schovaní,
zamilovaní.


Na krídlach lásky

Vždy keď vnímam tvoju vôňu,
tak sa mi vráti,
ten okamih tvojich slov,
prenádherný ostrov snov.

Tá chvíľa sa viac neskráti,
čo bolo to znovu máš,
v krídlach vetra spoznávaš,

zanesie ťa do tých čias,
keď láska bila,
keď v našich srdciach sa ukryla,
a do nás sa zaľúbila.

Drž ju pevne keď je tu, silno ju uchop,
viac nedovoľ jej odísť do tmavých útrob.
Nech stále lúčne kvety pieseň jej hrajú,
nech navždy si ju ľudia zapamätajú.

Len s ňou je možný vzostup na plošinu sveta,
len s ňou naučíš sa lietať.


Vzdialená láska

Keď zavriem oči, tak ťa vidím pred sebou,
ponorím sa do tmy každý večer za tebou,
opäť sa dívam tebe láska do očí,
opäť ťa cítim, krásny to je pocit.

Hudba nám hrala, slávna i citlivá,

pokožka zjemnela, jak čerstvá oliva,
tak znovu ja zavriem,
zavriem ja oči, nech mám taký pocit,
nech sa mi neskrýva,
ach, nech sa mi nesníva.

Keď naša láska kvitla, slnko svietilo silno a jasne,

aj voda v rieke chutila tak krásne,
vysoko nad horami,v dolinách pod skalami,
tam bola si so mnou,
ach, láska ukáž sa mi.

Boli sme mladí, keď v srdciach nám žila horúca krv,

kam vybrať sa, kam sa vybrať prv,
na všetky slnečné lány, mali sme bláznivé plány,
uniesť ťa preč z tohto sveta,
to bola naša veta,
cestovať vesmírom v čase,
vyznačiť planétu vo hviezdnom pase.

Dnes, keď zatváram opäť raz oči,

keď prajem si láska, nech ťa tu zočím,
ja stiahnem ti z vesmíru nebo,
zvítam ťa soľou a chlebom,
my splníme, čo sme si priali,
keď vrátiš sa z preveľkej diali,
mladí sme lásku si hriali,
no vziať sme si ju nechali.