Zemské lono

Pozemská

Voňavé maliny lesných čistín,
zelené strapaté steblá tráv,
šuchocú stromy prenádherným lístím,
a z diaľky ozýva sa páv.

Úžasné miesto je táto planéta,
vesmírnou súčasťou sme aj my,
nazrime spolu do sveta,
ten prienik ostane dôverný.

Vojdime spolu do tajomných miest,
spoznajme úchvatné rokliny,
široké pásy asfaltových ciest,
i ľúbezné štíhle doliny.

Vtáci, tie lietajúce tvory,
zo zimných krajín do letných,
obsadia bydlá, laná či dvory,
do pierok ľahkých odetých.

Realita zamieňa sa so snami,
v hlavách z tej krásy sa nám točí,
veľmi ľahkými vlnami,
nájdeme pohľad vlčí.

Zaostrite svoje bdelé zraky,
pšeničné klasy skláňajú sa k zemi,
medzi nimi bojujúce vlčie maky,
nikto tu však neostane porazený.

V porozumení a vzájomnej sile,
cítiť ju tu všade v nás,
každý na Zemi profituje z energie,
zapnite si bezpečnostný pás,
keď blesky spustia svoj mohutný hlas.

Spoznajme svoj kúsok zeme,
i navštívme všetky miesta sveta,
všetko sa o nich nedozvieme,
no toto je kúzlo života.

Prenikne nám do sŕdc,
aj hlboko pod kožu,
lebo láska k životu,
je najsilnejšia práve v nás,
prepojenia so zemou,
práve v tejto chvíli,
prežívať nám pomôžu,
no nakoniec jej sily,
všetkých nás premôžu.


Premenlivá rieka

Rieka sa valí tichou dolinou,
hlbokou vlhkou roklinou,
opar vytvára miestu paru,
niet mu v okolí páru.

Divoký prúd tejto rieky,
vodou sú živé drieky,
kamenné vlny úžľabiny,
vynára sa rieka spod hladiny.

Iskrivo cinkajú kvapky vodné,
pozerať na ne, nie je vhodné,
majú oči krásne zvodné,
obavy sú dôvodné,
neostanú pôvodné.

Menia rýchlo zrkadlový tvar,
odrazu máš celkom inú tvár,
šuští kameň, stonka kvetu,
lístok sa hlási na odvetu.

Život sa valí v prameni,
sťa mnohé riečne premeny,
zľahka luďom pripomína,
že na piesok sa zmení hlina,
že po búrke príde vánok,
a po živote, dlhý spánok.


Kúzelný strom

Pestré farby zjemnené blanami,
šuchocú chladivým vánkom,
pretkané vláknami,
ovinuté nad altánkom.

Olejová vôňa vypĺňa žily,
zamatová ľahkosť v kratučkej chvíli,
preniká do útrob pľúc,
perlivý slnečný lúč.

Zaťuká na kostru stromu,
záhradou znejú zvuky,
skamenelina hromu,
šíri sa kvetmi lúky.

Malebnú pieseň počuť z koruny,
drobnučké tvory ju hrajú,
na husle, na sláky, na struny,
priblížime sa raju.

Prejdi si dlaňou po tráve,
nalej si čistého medu,
spoznávaj po zvuku, oktáve,
hľadaj ho vzadu, i vpredu.

Raz keď ho spoznáš, kráľa lesa,
nech tvoje srdce nezatne sa,
v lete, v daždi, v ústiach riek,
v nežnej vôni fialiek,
nech sa šíri, nech je náš,
nech sa nemáli,
ten prekrásny strom čo máš,
slnko nespáli.


Let čmeliaka

Krídla rozprestri a leť,
pofŕkaj svoju krehkú pleť,
zastav sa nad nežným kvetom,
a potom rýchlym preletom,
rozhýbeš sa telom,
so žltkastým peľom.

Vŕzgajú blany krídel,
vezmi si sladký prídel,
z farebného kalicha,
v útrobách dreň napichaj,
dych v pľúcach zataje,
nektár sa nasaje,
vytras prach kvetu,
čakaj odvetu.

Hýbe sa hýbe, obratné telo,
rozfúka plôška, kvetného lôžka,
chrumkajú tyčinky,
navlhne piest,
zaplnia priečinky,
musíš ho zliezť,
úspech sa prizná,
vlní sa blizna.

Kanvice lepkavé,
má to prudký zráz,
na steble, na tráve,
rozlieva sa maz.

Stúpa, klesá výška,
počuť krídel zbroj,
žltočierny stroj,
v prevelikom hluku,
šíp vystrelí z luku.

Bubienok tenkej kože,
vzácne sú jeho nože,
cyklický terč zastaví let,
a na chvíľu utíchne svet.


Prírodné lono

Svieža tichá dolina,
dotvára zamatový závoj krýh,
pokojná hlboká roklina,
jedna z posledných.

Dýchaj svetový éter,
obleč kvetový sveter,
najedz sa jedlého dreva,
uhas smäd z mokrého neba,
máš všetko, čo je ti treba.

Oddaj sa prírodnej vlne,
budeš v jej prekrásnom lone.


Kvapka

Oblaky vody cítiš v ovzduší,
mokrade piesku dnes už nesuší,
kvapkanie na chodník,
ticho prehluší,
zásadný zlom v spánku vyruší,
dopad kúska vody,
energetické zvody,
prach do tyla vhodí,
lesk prírodných lodí.

Turbína poháňa výkon,
prudkým železným revom,
zapraská stuchnutým drevom,
zapáli palubný kov,
riečnych prítokov,
v putách otrokov.


Znovuzrodenie

Úctyhodný je časopriestor,
kľačím pri dverách nočných hodín,
minút ubehlo snáď už dvesto,
čakám, kým sa zas nenarodím.

Ucítim jemnosť levandule,
začujem tóny vtákov,
ochutnám sladkosť vo včelom úle,
a vyletím si do oblakov.

Slnečné ráno prebudí mi myseľ,
opäť nájdem môjho bytia zmysel,
nastúpim na silný vlak,
prevetrám koľaje,
atmosferický tlak,
vietor zavlaje.

Pumpa naplní žily,
v tak bleskovej chvíli,
doska zapláta ranu,
ďakujem tomuto ránu,
prichádza, a ja to viem,
život plný nových zmien,
z pôvodného znenia,
do znovuzrodenia.