Ľudia a ich život

Sentiment

A na čo. Stvárnil si to čo si chcel, tak na čo?
Je to tvoja vina,
na to sa nespomína,
tak na čo?

Príspevky dávne k prítomnému hlasu,
vyrastajú ako kukurice z klasu,
jasnejšie jak Tvoja chmára,
v očiach sa viac nezatvára.

Milované podnebie,
zhubné podhubie,
vysype sa jak chumáče trhlých kríkov,
aby si to nezakríkol.
Daj si pozor!

Pritom...čo ja viem, nastal deň?
Či ešte je noc. Ani nevnímam.
Dajme tomu, že je povedať to komu,
aj tak ťa nepočúvajú,
parádne sa zahrajú s tvojou myšlienkou.

Tak na čo sentiment,
na čo sa vracať späť,
na čo udržať si pamäť,
keď všetko je pochabé,
existuje len v hlave,
máš to čo si chcel?

Neskuč. Daj sa do boja,
nech sa teraz oni, nech sa oni teraz boja!


Divočina

Nejaké čiary zelené a čierne,
vznášajú sa modelovou hmotou,
bubliny stúpajú zo dna ku plechovici,
čo sa nepáči tej makovici.

Poskakuje ako divá,
vrieska kmáše so sebou,
schytám jednu, keď na ňu sa dívam,
môj vlastný tieň ma dobehol.

Procesy rozbehli sa v útrobách ciest,
smerujú rovnobežkami aj prúdmi,
k čomu môže toto celé viesť?
zapájam taktiku s dostupnými údmi.

Premáham silným tlakmi nepriateľa,
daj si povedať a odíď z tela,
vyženiem príznačný dojem,
kto niečo znamená, už je dnes pojem.

Hvízdam do rúry ozvenu,
pulzuje železo z tratí,
ešte chvíľu nemennú,
a ten pocit sa stratí.


Login

Nalogovaný, vstúpiš do sveta,
virtuálny priestor, divná planéta,
niektorí sa skryli,
za utajené profily.

Vstúpiš do útrob mechanických slov,
strápené výrazy ľahkých podôb,
čo bolo predtým, teraz prišlo skôr,
stratené kúzla tradičných hodnôt.

Pokles hladiny sa javí,
reloadnúť vzápätí musíš snahu,
sprístupnené miestne davy,
ocitneš sa na hraničnom prahu.

Lákavé dianie, prikázaných smerov,
dejisko krokov si prečítaš,
nestrácaš čas, presviedčaš s vervou,
zasnený pohľad, ním sa prelínaš.

Nepoznané sa znovu skráti,
do ľahkých prianí pretavíš slová,
rýchlosťou bajtov sa prinavráti,
myšlienka fantómová.

Túžby ľudí opustených,
tam sú stále sami,
ostávajú v tomto svete,
medzi snami so stenami.

Falošné lásky, zabité slová,
prikrývka z vlákien - grafitová,
nádeje v nich zachová,
realita offline, pochová.


Distribučný plán 

Žilami sa prediera distribúcia,
pocitový mix pretína prázdnotu,
vháňaný do útrob novou silou,
príležitosť preletí zaťatú,
čo trvalo večnosť,
hýbe si pod chvíľou.

Tepny, žily, kĺby,
zatečú kokteilom energie,
vlna masívneho prílivu,
spôsob cesty vydobyje.

Hrdzavé pánty zákulisné,
namaže palivo života,
zakrúti špirálou pestrých paliet,
distribučných pásov,zakríknutých tichých hlasov.

Spánok nemá miesto,
v energickom tele,
vyberá si zo sto, dvesto,
možno číslo celé.

Pulzujúce srdce naplno reže,
raz dva tri, kmitočet beží,
nezlomia ho vysoké veže,
na ničom zrazu nezáleží.

Dosiahnuť cieľ za každú cenu,
záchvatom prejdenú slasť,
bez zmyslov, bez vnemu, za odmenu,
zapredá aj svoju vlasť.

Splnená úloha,
zaliaty kanál je plný,
pod pokrievkou stoky,
zahojený.


Koleso šťastia

Krúti sa krúti koleso šťastia,
mohutné prúty praskajú mu v tyle,
otáčky pomaly sa krátia,
víťazstvo padne vo veľkom štýle.

Získať, či stratiť môžeš všetko v krátku chvíľu,
tikajú hodiny, zvony bijú,
na hranici úspechu a slávy,
vychrlia prúdy horúcej lávy.

Roztočíš ciferník moci a pádu,
životný okamih v tej chvíli sa skráti,
poddáš sa tomuto rádu,
a život, razom sa ti zvráti.

Nepoznáš účinok sily, či jemnosti,
zašumia ozubené páky,
srdce ti zovrie do krajnosti,
a na záver zahrajú pravdivé sláky.


Nádej žije!

Je čas ísť ďalej a nechať staré veci spať,
je čas, prestať strácať nádej a znovu sa smiať,
druhá strana mince, čaká kým ju otočím,
kým znovu z úzkej cesty vybočím.

Tak veľmi si prajem, znovu nájsť zmysel života,
preveľká bolesť, nech stratí sa prázdnota,
pobežím, ako len budem vládať, čo najďalej,
vybočím z dlhej cesty, na novú zo starej.

Všetko, čo stagnovalo a zožralo mi srdce,
viac na oblok, či na dvere, mi neklopoce,
lístok na cestu mám v dlani,
už nič mi teraz nezabráni,
by vstal som, i pozrel sa hore,
neuvidel pritom, iba modré zore,
svetlo vniknúť do najhlbšieho kúta,
aj holub si tam spokojnosťou zahrkúta.

Nechám padnúť z výšky bremeno,
nech rozpadnú sa čísla v drobnej minci,
piesočná búrka rozfúka ich po ulici,
vysoké oktávy trávnatých terás,
zašuchocú, rozmetajú krajinný ráz.

Nastane v tej krátkej chvíli zlom,
kráčať budem hoc aj tenkým povrazom,
otočí sa magnetická polarita,
prasknú sklenené tabule,
preletia mi vedľa hrdla zvýrazneným slákom,
kým mi srdce nezasiahnu pod nátlakom,
hodím kockou, pustím ju na výbeh,
zahrám si hru o život,
možno o príbeh.


Vystúpme z bahna

Letíme, vždy tam spolu letíme,
ako letia pierka vtákov,
letenku neplatíme,
vzlietnuť chceme spod oblakov.

Túžime, vždy po niečom túžime,
smiať sa, si zaslúžime,
nie vždy sa to podarí,
radi by sme lietali,
miesto smiechu, slzy, plač,
nie každý vie byť silný hráč.

Život je však tvrdý boj,
neuplatní sa závoj,
vydrží len kov a ruda,
na údery nezabúda.

Čakáme márne na niečo iné,
niečo, čo zmení nám dni,
čakáme, že stane sa silné,
čo slabé sme zasiali.

Z vody, nestane sa chutné víno,
z bodliakov nezakvitnú voňavé kvety,
človek, čo je teraz nikto,
však môže sa stať niekým.

Na samom dne, tam v bahne,
darí sa i ľudskej hlúposti,
kanálmi sa zápach tiahne,
krysy ohlodávajú kosti.

Úporná snaha v pote a veľkej bolesti,
dni majú rýchlosť nečakane závratnú,
nevyhneš sa klamstvu, nevyhneš sa lsti,
či nie je z tejto cesty, nie je návratu?

Nevzdaj svoju snahu, a dostaneš sa nad hladinu,
z odporného blata, odhodíš zeminu,
ostane ti voda, je podmienkou života,
zo zlého a špinavého, vznikne dobrá čistota.

Nadýchneš sa, prijmeš do pľúc ducha,
stretneš lesnú vílu, šepne ti do ucha,
ži naplno človek, bojuj tým, čím smieš,
prinesiem len tebe, to čo miluješ.
Nezabudni na smrad, na odpornú spodinu,
nik nepozná, nevie, záverečnú hodinu.

O všetko môžeš ľahko prísť,
predtým muselo to ťažko vzísť,
spadnúť znovu dolu, kde burina chrastí,
najťažšie sa vraví, o včerajšom šťastí.


Kamene osudu

Pláž tuhá, kamenná,
okrúhle, lesklé kúsky skál,
tvár jej, na oko je nemenná,
tam nízky starček len tak stál.

Porezal dolu na kamene,
vetrom, slnkom zaliate,
pokojné, no opustené,
zdali sa byť zakliate.

Ležia tam roky nehnute,
spolu jeden pri druhom,
tiene naťahujú kĺby,
každý z nich tam,
svoju jamku hĺbi.

Čas zariadil zmenu,
nadzvukovú os,
prekonávaš stenu,
potiahneš si los,
získa každý z nás,
on dokáže však raniť,
výhru musíš zdaniť.

Nepočítaj straty,
život robí zvraty,
zasadil si strom,
zhodil osí dom,
tá výhra je ti osudom.

Odvilo sa klbko prachu,
na jeho konci prázdnota,
malé zrnko strachu,
Božská dobrota.

Získal si výhru života,
potiahol si los,
v srdci cítiš moc,
nevrátiš však deň,
nevrátiš však noc.

Kamene ostanú sami,
dolu pod hviezdami,
dážď obmyje im tvár,
jamky hĺbia ľudské tiene,
pominuteľné.


Životné sny

Vysnené túžby lepších dní,
čerpať energiu sa ti nelení,
niekde v diaľke vidíš nádej,
hmatom ju necítiš, ideš ďalej,
ešte si túžby nalej,
promile žilami preniká,
prichádza k tebe odnikiaľ,
ruka v ruke zodretá,
celkom nahá - zodetá.

Vidina slastného úspechu,
robí ti v hlave útechu,
láka ťa iskra lepšieho sveta,
zrnko v hrsti je zlá diéta,
naplniť život korisťou,
ohryzok jablka chutí ľsťou.

Zapáliš oheň z trblietky,
prehĺtaš drsné žiletky,
ostro sa kĺžu životom,
preseknú laná šepotom.

Spoliehaj na vlastné sily,
vstaneš aj v poslednej chvíli,
utop pochybnosť v káve,
zaplátaj diery v hlave,
zvýšená hladina coffee,
tvoju myseľ vzchopí.

V tom čase hráš hlavnú rolu,
uchop sny do dlaní a znes ich z hviezd dolu,
postava je ústredná,
hra neskončí posledná,
spoznaj iný kraj,
čo osvieži ti obličaj,
nájdi ľudí so snami,
by neboli ti neznámi.


Celebrita

Preveľká sláva krátkeho zdania,
na doskách pódia,
zvláštneho hrania,
symboly preniknú do zadania,
svetlá ožiaria tváre,
v skupinovom opare,
v ováciách a vare,
v silnom hudobnom zvare.

Blíži sa kráľovná tejto chvíle,
tlieskame kúzelnej víle,
so zvučivým menom,
v štýle blahoslavenom,
dostáva sa do obrazu,
odhalí nám mliečnu žľazu,
umelé semeno, vulgárne vemeno.

Éterom zaznie falošný hlas,

jak vo vetre pichľavý klas,
zo všetkých kútov a dier,
preberie zo spánku zver.

Cinkajú drahé kamene,

oká zlatých reťazí,
pravdu napokon porazí,
moc smradľavých peňazí,
nech sláva víťazí!

Stúpa im hladina ega,
okolo hláv oblieha,
vlci v nich vyjú,
z kanála vodu pijú,
vo vnútri tela hnijú,
tak si tu ďalej žijú,
túto ilúziu.